mrkva

Na svete je mnoho vecí, jednou z nich je čistá láska. Chceli by ju zažiť všetci, aj ten chlapec,aj tá kráska. Každý v svojom živote, pocíti zovretie v hrudi. Nervózny je v robote a budík ho nezobudí. Žiara sa mu zjaví v očiach, našiel objekt svojej lásky. Slnko vyšlo na úbočiach, zaľúbil sa do tej krásky. Pomaly ju pozoruje, nemôže sa vynadívať. Jej krása ho prevalcuje, na chvíľu prestáva dýchať. Lomcujú ním pocity, nedokáže to ovládať. Cíti sa jak pripitý, tú pravú už prestal hľadať. Našiel ju len náhodou, bolo to na prvý pohľad. V parku plnom záhonov, a nemal ani ďalekohľad. Sedel len tak na lavičke, čítal svoje noviny. Obzrel sa po veveričke a ona stála pred nimi. Srdce sa mu rozbúchalo, ona to tiež pocítila. Rozmýšľa, že čo sa stalo, láska si ho podmanila. Sedí tam jak prikovaný, chce sa zvaliť na svoj bok. Ona vidí, že sú samy a urobí prvý krok. Pekne sa mu prihovorí a k nemu si prisadne. On sa toho strašne bojí, má strach, že prepadne. Strach a tréma opadáva, pustí sa s ňou do reči. Láska s ním však strašne máva, ona ho však poteší. Tiež je doňho zaľúbená, on sa jej hneď zapáčil. Už je láskou zaslepená, osud ju tam dotlačil. Bola to tá čistá láska, každý by ju chcel raz zažiť. Sedíš v parku príde kráska, takú lásku treba strážiť.